Ako vybrať ten správny procesor pre Váš počítač?

Intel a AMD rozdeľujú väčšinu svojich čipov do troch "dobrých, lepších a najlepších" kategórií, počnúc Core i3 / Ryzen 3, až po Core i5 / Ryzen 5, Core i7 / Ryzen 7 a Core i9 / Ryzen 9. Pre užívateľov s obmedzeným rozpočtom ponúka Intel svoje čipy Celeron a Pentium (Pentium je o niečo rýchlejší), zatiaľ čo AMD má svoju radu Athlon. Na extrémne špičke nájdete AMD Threadripper a Intel Core i9. Ale pre drvivú väčšinu užívateľov sú tieto čipy zbytočne výkonné a taky veľmi drahé.

Základné procesory:

• Intel Pentium
• Intel Celeron
• Intel Core i3
• AMD Athlon
• AMD Ryzen 3

Stredná trieda:

• Intel Core i5
• Intel Core i7
• AMD Ryzen 5
• AMD Ryzen 7

Najvýkonnejší trieda:

• Intel Core i9
• AMD Threadripper

Serverové procesory:

• Intel Xeon

Generácie CPU sú zvyčajne dobrým spôsobom, ako merať výkon, pričom novšie generácie s vyšším označením obvykle ponúkajú vyšší výkon, lepšiu účinnosť a lepšie funkcie než ich predchodcovia. Napríklad procesory Ryzen 3000 tretej generácie ponúkajú oveľa lepší výkon, než ich ekvivalenty druhej generácie. U radov AMD Ryzen označuje generáciu druhá, resp. prvá číslica za číslicou označujúce rad. Napríklad u procesora AMD Ryzen 5 3600 označuje generáciu číslica 3 (3. generácie) a číslice 5 označuje rad CPU. U procesorov Intel Core býva označenie podobné. Napríklad u procesora Intel Core i5-9400 označuje generáciu číslica 9 (9. generácie) a i5 označuje rad CPU.

Pri nákupe procesora je dôležitým faktorom kompatibilita pätíc. Kompatibilita soketov umožňuje rozhranie medzi základnou doskou a procesorom. Pri zostavovaní počítača sa preto vždy uistite, že je základná doska kompatibilná s vybraným procesorom.

Mnoho dnešných procesorov má integrované grafické výpočtové jednotky, ktoré sú určené na vykonávanie výpočtov súvisiacich s grafikou. Ak procesor nemá integrovanú GPU, tak sa musí zaobstarať tiež samostatná grafická karta, aby bol počítač schopný prenášať obraz. Pokiaľ bude počítač používaný na graficky náročný softvér alebo hry, potom procesor s integrovanou grafikou pravdepodobne nebude fungovať podľa potreby a bude potrebné zaobstarať samostatnú grafickú kartu. S integrovanou GPU súvisí tiež grafický čip. Intel používa najčastejšie čipy Intel HD a UHD Graphics, kdežto konkurenčné AMD používa čipy Radeon Vega.

Počet jadier udáva, koľko jednotlivých jadier procesor obsahuje. V skorších dobách boli všetky procesory dodávané s jediným jadrom. Toto jedno jadro bolo zodpovedné za spracovanie všetkých dát odoslaných do procesora. Keďže je dnes do procesora integrované viac jadier, sú tieto jadrá schopná rozdeliť úlohy procesora. Vďaka tomu je procesor rýchlejšie a efektívnejšie. Je však dôležité si uvedomiť, že ak je softvér schopný využívať len tri z ôsmich jadier, potom bude päť jadier nevyužitých. Nie vždy preto platí, že viac jadier znamená väčší výkon a je nutné si poriadne rozmyslieť, na aký účel budeme procesor najčastejšie využívať.

Takmer všetky moderné CPU majú viac ako jedno jadro. Jadrá však nie sú jediné veci, ktoré ovplyvňujú výkon procesora. Vlákna v CPU sú rovnako tak dôležitá. Vlákno je zoradená postupnosť pokynov, ktoré hovoria počítaču, čo má robiť. Multi-threading (viac vlákien) alebo Hyper-threading umožňuje jadru CPU pracovať na viac ako jednom procese naraz. Intel toto označuje ako Hyper-Threading a AMD ako SMT (Simultaneous Multi-threading). Týmto sa prakticky zdvojnásobuje množstvo jadier v CPU, pretože každé jadro dokáže spracovať dva rôzne dátové prúdy naraz.

Medzipamäť (cache) procesora je podobná pamäte počítača. Vyrovnávacia pamäť procesora je malé množstvo veľmi rýchle pamäte, ktorá sa používa na dočasné uloženie dát. Vďaka tomu môže počítač veľmi rýchlo načítať súbory, ktoré sú vo vyrovnávacej pamäti procesora. Čím väčšia je cache procesoru, tým viac súborov bude schopný uložiť pre rýchle načítanie.

Procesory generujú teplo. Špecifikácie TDP vysvetľuje, koľko tepla bude procesor vydávať. To priamo ovplyvní typ chladiaceho zariadenia potrebného pre CPU. Ak procesor nie je dodávaný s chladičom, musí sa dokúpiť samostatný chladič. Prehriatie je primárnym nebezpečenstvom pre súčasti počítača.

Frekvencia CPU, meraná v hertzoch (Hz), je rýchlosť, na aké procesor pracuje. V minulosti sa vyššia frekvencia rovnala lepšiemu výkonu. Dnes už to tak nutne nemusí byť. V niektorých prípadoch môže CPU bežiaci na nižšej frekvencii v skutočnosti fungovať lepšie, než procesor bežiaci na vyššej frekvencii kvôli infraštruktúre CPU. Niektoré procesory vie dočasne navyšovať frekvenciu pre najviac zaťažené jadro, a preto je u nich uvedený frekvenčný rozsah, nie len jedno číslo.